Schulman chápe ascendent radikálnym, veľmi hlbokým spôsobom: podľa neho je bránou - či skôr akousi membránou - medzi jedincom s celým potenciálom jeho horoskopu a okolitým prostredím; človek vlastne vníma celý svet "cez" svoj ascendent. Túto teóriu Schulman predkladá a fascinujúco vysvetľuje v úvodných kapitolách. Až potom sa venuje postupne všetkým 12 typom ascendentu. Najprv vždy uvádza spôsob, akým sa daný ascendent prejavuje nesprávnym, nevyužitým či zle pochopeným spôsobom, a potom naopak vykreslí obraz pozitívneho, plne využitého potenciálu ascendentu, keď sa jeho vlastník stáva duševne a duchovne uvedomelou, vyrovnanou, tvorivou osobnosťou. Čitateľ tak má možnosť nielen naučiť sa chápať a interpretovať ascendent v horoskopoch zásadným a veľmi citlivým spôsobom, ale aj preveriť si úroveň svojho vlastného fungovania a prežívania, keď si bude čítať výklad svojho vlastného ascendentu. V závere knihy sa rozoberajú dva ilustračné príklady: maliar Rembrandt a spisovateľ Sir Arthur Conan Doyle.