„Trvalo dlho, kým som sa odhodlala napísať príbeh BOSY. Odvtedy, než sa udial, prešlo viac než šesť desaťročí. Je azda o najvernejšom priateľovi človeka, o psíkovi. A nielen o ňom. Je aj o vzťahoch, o obyčajných ľudských vzťahoch. Stal sa pred mnohými rokmi, keď som bola iba dieťa a neskôr mladá slečna. Mnohokrát som poprevracala v mysli dávne udalosti, kým si jednotlivé príbehy našli miesto v knihe. Možno sa budú zdať čitateľovi jednoduché, obyčajné, veď také a im podobné sa odohrávajú v živote denne. No práve! Veď z každodennosti života sa učíme. Od kamarátov, blízkych, zvierat... Svet, ktorý nás obklopuje, vplýva na nás viac, než si to dokážeme pripustiť. Veľa času sme ako deti trávili vonku. Nebola televízia, mobily, tablety, všetky tie vymoženosti súčasnej doby, bez ktorých sa už len ťažko možno zaobísť. No život, najmä ten dedinský, bol odjakživa silno spätý s prírodou, rodinou, kamarátmi... Vplýval na človeka, a človek, spolutvorca, vytváral hodnoty. Nie virtuálne! A možno o to bol svet pravdivejší. Vďačná som za krásne detstvo, za mladé roky, za úsek života, ktorý ma učil citlivosti, vnímavosti, hĺbavosti... Ďakujem za ten vzácny čas, ktorý ma naučil rovno stáť, vážiť si hodnoty. Nesiem ich v sebe ako drahokamy.“