Debutová básnická zbierka Aleny Brindovej Horolezci je podľa očakávaní svieža a nad očakávania vyzretá. Poetka vo svojej tvorbe vyjadruje vzácnu okolnosť bytia, a to, že niekam patrí. Vníma sa ako súčasť veľkého rozrôzneného sveta, v ktorom presne cíti svoje miesto. Priznáva sa a ctí si svoj rodinný pôvod, ktorý jej dáva ukotvenie v priestore a čase. Súčasťou jej identity je tiež napojenie na dejiny a realitu sveta žien, ktorý prijíma nielen ako svoje právo, ale aj prednosť. Základom Brindovej básní je výstižný postreh, odhaľovanie skrytých súvislostí a sústredené zamyslenie sa nad vlastnou situáciou a situáciou iných, s ktorými poetku viaže empatické puto. Autorka vychádza z pozície človeka, ktorý vie, kým je, no zároveň potrebuje napredovať, niekedy až unikať do výšok alebo hĺbok, a ak pritom narazí na fyzické hranice, nebojí sa nazrieť aj do metafyzického sveta. I keď má básnické písanie pevne v rukách, je tu stále dosť priestoru na sebairóniu a zdravé pochybnosti, ktoré knihe dávajú rozmer ľudskosti.