Jeden z najváženejších divadelných režisérov Peter Brook sa v Kvalite milosti zamýšľa nad pozoruhodnou škálou shakespearovských tém. V podobe tejto zbierky esejí dostávame od najväčšieho súčasného shakespearovského režiséra neoceniteľný darček. Jeho inscenácie navždy zmenili náš pohľad na také rôznorodé hry, akými sú Oko za oko, Kráľ Lear, Titus Andronicus či Sen svätojánskej noci. Práve o nich a aj omnohých ďalších sa dočítate vovnútri. V zbierke esejí – všetky okrem jednej sa k čitateľom dostávajú po prvý raz - polemizuje Peter Brook napríklad nad otázkami, kto v skutočnosti stojí za autorstvom Shakesperových hier, prečo Shakespeare ostane vždy nadčasový a ako by mali herci pristupovať k Shakespearovým veršom. Vracia sa zároveň k hrám, ktoré patria medzi jeho výnimočné inscenačné počiny – Kráľ Lear, Titus Andronicus a, samozrejme, aj Sen noci svätojánskej. Táto útla, no veľmi dôvtipne napísaná knika ponúka poučný a provokatívny pohľad na vzťah tohto veľkého režiséra k najvýznamnejšiemu dramatikovi všetkých čias. Peter Brook je celosvetovo známym divadelným režisérom. Medzi jeho najväčšie úspechy patrí Titus Andronicus (1955) s Laurenceom Olivierom v titulnej úlohe, Kráľ Lear (1962) s Paulom Scofieldom a Marat/Sade (1964) či Sen noci svätojánskej(1970), obe uvedené na javisku v Royal Shakespeare Company. Neskôr pôsobil v Paríži, kde založil Medzinárodné stredisko divadelnej činnosti (Centre International de Créations Théâtrales) v divadle Bouffes du Nord a realizoval množtsvo inscenačných počinov, ktoré posúvali hranice divadla - ako napríklad Vtáci (1976), Ik (1975), Mahábhárata (1985) a Tragédia Hamleta (2000). Medzi jeho filmy patria Pán múch (1963), Kráľ Lear (1970) a Mahábhárata (1989). Je autorom niekoľkých kníh, ktoré si získali veľký ohlas - medzi inými Prázdny priestor (1968).