Vo forme udalostí dochovaných z dokumentov i rozprávaní príbuzných sa autorka vracia do pre svoju tvorbu typického tatranského prostredia. Kniha je chronologicky umiestnená do 19. – 20. storočia, pričom autorka rodinné osudy rozohráva až do pohnutého roku 1968. Nejde však o sociálny román a atmosféra diela rovnako nie je depresívna. Ústrednou postavou je autorkina matka, ktorá je postavená zoči-voči peripetiám osudu. Rany sudby, ktoré postihujú nielen autorku, zaobľuje prostredníctvom rôznych literárnych techník. Čitateľovi neunikne bohaté využitie folklórnych prvkov, prírodné motívy, ktoré zároveň symbolizujú oslavu ľudskej vnútornej sily a neskrotnosť odhodlania človeka, ktorý sa rozhodol dôstojne zvládnuť vlastný život. Láska a bôľ, odpustenie, sila zdolávať prekážky, hľadanie radosti zo života a neustála práca – taký je príbeh jednej rodiny, ktorý nám otvorí oči a odhalí mnohé životné pravdy.