Pri čítaní veršov básnickej prvotiny Patrície Aratóovej-Gallovej je znateľné, že ide o autorku so svojráznym vyzretým poetickým prejavom. Aj keď pri stvárňovaní tém vychádza z pocitov ženy, rozhodne nejde o tzv. ženskú poéziu. Aratóová má už svoju životnú filozofiu, svojskú obsahovosť, výstavbu básnického tvaru. Je vnímavá, citlivá a originálne sa dokáže vysloviť k osobným i všeobecne ľudským problémom. Ak by sme chceli stručne charakterizovať, je to autorka s hlbokým humanistickým cítením. Má kultivovaný prejav, zmysel pre nuansy slovenčiny, prístup k čitateľovi je neformálny, nepoučujúci, no o to úprimnejší.